Plán obnovy a odolnosti SR je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde je možné nájsť všetky časti vrátane komponentov a jednotlivých sprievodných kapitol. Môžete si ich prečítať tu. 

Európska komisia bude Plán obnovy a odolnosti posudzovať na základe prísnych kritérií: súlad so špecifickými odporúčaniami pre Slovensko za rok 2020 a za rok 2019 (CSRs), príspevok k zvýšeniu potenciálu rastu HDP, príspevok k prechodu na zelenú ekonomiku (37% z celkovej alokácie), prechod na digitálnu ekonomiku (20% z celkovej alokácie), dlhotrvajúci efekt, uveriteľné a obhájiteľné nacenenie, koherentnosť plánu, dôsledný projektový manažment a dôveryhodný implementačný systém. Posúdenie plánov, ktoré vykoná Európska Komisia, schváli Rada prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia na návrh Komisie.

Tento mechanizmus je ústredným pilierom nástroja NextGenerationEU, ktorý Európska komisia navrhla ako núdzový dočasný nástroj obnovy s cieľom pomôcť napraviť bezprostredné hospodárske a sociálne škody, ktoré spôsobila pandémia koronavírusu, podporiť obnovu hospodárstva a vybudovať lepšiu budúcnosť pre ďalšie generácie. Spolu s budúcim dlhodobým rozpočtom EÚ na roky 2021 – 2027 by celková výška finančnej podpory, ktorá bude smerovaná členským štátom cez rozpočet EÚ, mala dosiahnuť vyše 1,8 bilióna EUR.

Plán obnovy a odolnosti stanovuje ucelený balík reforiem a investícií, ktoré sa budú realizovať do roku 2026 a ktoré budú podporené z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Plán tvoria investície a reformy, ktoré budú riešiť výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach Európskej komisie pre Slovensko. Plán zahŕňa aj opatrenia zamerané na riešenie výziev, ktorým Slovensko čelí v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou.

Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2021 je začiatkom ďalšieho cyklu európskeho semestra a uvádzajú sa v nej detailné strategické usmernenia pre tvorbu Plánu obnovy a odolnosti. Hlavnými zásadami implementácie mechanizmu sú štyri rozmery konkurencieschopnej udržateľnosti – environmentálna udržateľnosť, produktivita, spravodlivosť a makroekonomická stabilita.

Slovensko musí svoj plán obnovy formálne predložiť na posúdenie Európskej komisii do 30. apríla 2021.

V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na podporu investícií a reforiem Európska komisia poskytne celkovo 672,5 miliardy EUR. Členským štátom sa v rámci mechanizmu poskytnú granty v celkovej výške 312,5 miliardy EUR a zvyšných 360 miliárd EUR sa poskytne vo forme úverov. Pre Slovensko je alokovaných približne 6 miliárd v grantoch. Výšku celkovej alokácie podrobne určuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovu a odolnosti 2021/241 z 12. februára 2021. Toto nariadenie obsahuje presnú metodiku výpočtu maximálneho finančného príspevku, ktorý je k dispozícii pre každý členský štát, a to na základe vzorca. Celková alokácia je navyše rozdelená na dve časti, 70% maximálneho finančného príspevku sa vypočítalo na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty HDP na obyvateľa a relatívnej miery nezamestnanosti každého členského štátu. 30 % maximálneho finančného príspevku by sa malo vypočítať neskôr, v roku 2022. Výška celkovej alokácie je preto približná. 

Priority plánu obnovy zohľadňujú kľúčové problémy ekonomiky a najdôležitejšie spoločenské výzvy. Boli vybraté na základe porovnania výsledkov krajiny oproti priemeru EÚ ako aj na základe spoločných európskych priorít. Vzdelávanie, veda, výskum a inovácie a zdravie patria k oblastiam, v ktorých Slovensko vo výsledkoch najviac zaostáva a Európska komisia v nich opakovanie odporúča zintenzívniť reformné úsilie. Efektívna verejná správa a digitalizácia sú dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie a kvalitu života. Zelená ekonomika podporí environmentálnu udržateľnosť, kvalitu života a prispeje k rozvoju zelených inovácií ako jedného zo zdrojov hospodárskeho rastu.

Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky je preto rozdelený do piatich základných oblastí:

✓ lepšie vzdelanie pre každého (800 mil. €)

✓ konkurencieschopné a inovatívne Slovensko (700 mil. €)

✓ zelené Slovensko (2 170 mil. €)

✓ zdravý život pre každého (1 450 mil. €)

✓ efektívny štát a digitalizácia (1 030 mil. €)

Plán obnovy a odolnosti musí zahŕňať minimálne 20% výdavkov súvisiacich s digitalizáciou. Patrí sem napríklad rozvoj digitálnych zručností prostredníctvom reforiem vzdelávania a zvyšovanie dostupnosti a efektívnosti verejných služieb pomocou nových digitálnych nástrojov.

Vzhľadom na to, že Európa sa snaží dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a výrazne zvyšuje svoje ambície v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, Slovensko vo svojom Pláne obnovy prioritne uvažuje o takých reformách a investíciách, ktoré podporia klimatickú transformáciu. Plán obnovy a odolnosti musí zahŕňať minimálne 37% výdavkov súvisiacich s klímou. V súlade s európskou zelenou dohodou je navyše dôležitý aj pokrok pri dosahovaní ďalších environmentálnych cieľov. Všetky reformy a investície zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti musia dodržiavať zásadu „neškodiť“, čo znamená, že by nemali byť na úkor cieľov v oblasti klímy a životného prostredia. Plán obnovy a odolnosti je zároveň v súlade s navrhovanými plánmi spravodlivej transformácie územia v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie a v súlade integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom.

Pokrok pri dosahovaní reformy alebo investície sa bude merať na základe zámerov a čiastkových cieľov. Po splnení príslušných dohodnutých čiastkových cieľov a zámerov, ktoré sú uvedené v pláne obnovy, sa Slovensko obráti na Európsku komisiu so žiadosťou o vyplatenie finančnej podpory. Komisia prijme rozhodnutie o vyplatení prostriedkov na základe komitologického „postupu preskúmania“.

Plán obnovy určite nie je liek na všetky bolesti, ale je to výnimočný nástroj ako sa vysporiadať s veľkým investičným a reformným dlhom, spôsob ako Slovensko posunúť k vyššej pridanej hodnote a ako našu krajinu dostať po dlhých rokoch stagnácie späť na konvergečnú trajektóriu. Plán obnovy nie je jediný nástroj ako tieto ciele dosiahnuť. Z plánu obnovy môže Slovensko čerpať takmer 6 miliárd EUR, k dispozícii však má aj 8 miliárd EUR nevyčerpaných eurofondov a ďalších 13 miliárd EUR z nového programovacieho obdobia.

Aj napriek mimoriadne krátkemu času na prípravu plánu obnovy, Ministerstvo financií SR zvolilo otvorený a inkluzívny prístup tak, aby zabezpečilo efektívne a cielené využitie finančných prostriedkov tam, kde sú najviac potrebné, a to čo v najkratšom čase. Ministerstvo financií SR prizvalo ku konzultáciám najvýznamnejšie zainteresované strany, t.j. príslušné regionálne a miestne orgány verejnej správy, celoštátne uznané organizácie sociálnych partnerov, odvetvové organizácie, najvýznamnejšie celoštátne obchodné komory a podnikateľské združenia, ktoré zastupujú všeobecné záujmy priemyslu a jeho odvetví, subjekty zastupujúce občiansku spoločnosť a iné relevantné subjekty na základe ich reprezentatívnosti pri zohľadnení geografického a tematického pokrytia, riadiacich schopností, odborných znalostí a inovačných prístupov. V záujme podpory zrozumiteľnej komunikácie smerom k verejnosti, Ministerstvo financií SR dňa 15.12.2020 usporiadalo aj veľkú online verejnú diskusiu. V priebehu marca sa k plánu obnovy spustilo aj medzirezortné pripomienkové konanie, paralelne s ktorým ministerstvo financií organizuje 6 tematických okrúhlych stolov s odbornou verejnosťou a relevantnými partnermi za účasti jednotlivých ministerstiev zodpovedných za prípravu daných komponentov. 

Nevyhnutným predpokladom pozitívneho efektu investícií, reforiem a opatrení spojených s plánom obnovy sú zdravé verejné financie. Dlhodobú udržateľnosť hospodárenia štátu a ostatných zložiek verejnej správy podporí viacero veľkých reforiem zameraných na posilnenie ekonomického rastu, riešenie vplyvu demografického vývoja, vyššiu ekonomickú efektívnosť a spoločenský prínos verejných výdavkov: prorastová daňová reforma, komplexná dôchodková reforma, reforma rozpočtovej zodpovednosti či efektívnejšie riadenie verejných investícií.

Tento dokument slúžil ako analytický podklad pre celkovú prípravu plánu obnovy a je analytickým základom aj pre iné finančné zdroje či už z európskej alebo národnej úrovne. Vznikol zadaním od politických lídrov štátu a jeho autormi sú analytici a odborníci z verejného sektora a približne 100 renomovaných expertov z mimovládneho a podnikateľského prostredia. Zverejnením tohto dokumentu sa spustil konzultačný proces a široká verejná diskusia nevyhnutná na podporu spoločenského dopytu po reformách a správne nasmerovaných investíciách. Ministerstvo financií SR následne začalo intenzívne komunikovať s kľúčovými expertmi a zainteresovanými stranami na technickej či politickej úrovni a spustilo strategickú koordináciu relevantných ministerstiev za účelom prípravy jednotlivých komponentov. Paralelne začali prebiehať politické rokovania na úrovni koaličnej rady.

Je mnoho sektorov ktoré sa do plánu obnovy nedostali, no neznamená to, že zdroje nad rámec svojich rozpočtov nedostanú. Slovensko bude mať k dispozícii ďalšie finančné zdroje z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Agropotravinárstvo a poľnohospodárstvo, bohužiaľ, neboli súčasťou európskeho semestra a Európska komisia k týmto oblastiam ani nevydávala svoje odporúčania, ktorých naplnenie je kľúčovou podmienkou plánu obnovy.