Plán obnovy a odolnosti stanovuje ucelený balík reforiem a investícií, ktoré sa budú realizovať do roku 2026 a ktoré budú podporené z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Plán tvoria investície a reformy, ktoré budú riešiť výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach Európskej komisie pre Slovensko. Plán zahŕňa aj opatrenia zamerané na riešenie výziev, ktorým Slovensko čelí v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou.

Tento mechanizmus je ústredným pilierom nástroja NextGenerationEU, ktorý Európska komisia navrhla ako núdzový dočasný nástroj obnovy s cieľom pomôcť napraviť bezprostredné hospodárske a sociálne škody, ktoré spôsobila pandémia koronavírusu, podporiť obnovu hospodárstva a vybudovať lepšiu budúcnosť pre ďalšie generácie.

Spolu s dlhodobým rozpočtom EÚ na roky 2021 – 2027 by celková výška finančnej podpory, ktorá bude smerovaná členským štátom cez rozpočet EÚ, mala dosiahnuť vyše 1,8 bilióna eur.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je hlavný prvok nástroja NextGenerationEU, z ktorého sa poskytujú úvery a granty vo výške 723,8 miliardy eur na podporu reforiem a investícií realizovaných krajinami EÚ. Plán obnovy a odolnosti je súbor konkrétnych opatrení vo forme reforiem a investícií, ktoré jednotlivé členské krajiny plánujú realizovať do roku 2026.  

Tvorba plánu obnovy sa musela riadiť striktnými podmienkami. Kritériá určuje najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovu a odolnosti 2021/241 z 12. februára 2021. K nemu Európska komisia vydala aj špecifické usmernenia.

Podmienky sú na jednej strane kvantitatívne - 37% alokácie musí byť vyčlenených na zelené témy a 20% na digitálnu transformáciu. Kritériá však majú aj kvalitatívnu podobu – plán musí adresovať tzv. špecifické odporúčania Európskej komisie, ktoré Slovensku posledné roky predkladala. Tieto odporúčania do veľkej miery odrážajú priority plánu obnovy.

Navyše celý plán musí spĺňať princíp tzv. „výrazne nenarušiť“, ktorého cieľom je, aby plán obnovy nenarúšal environmentálne ciele EÚ. Ministerstvo financií SR bolo v procese prípravy plánu obnovy koordinátorom, obsah komponentov pripravovali ministerstvá, ktorých sa dané časti plánu týkajú. Na príprave plánu sa preto mesiace podieľali desiatky odborníkov z rôznych rezortov.

Európska komisia Plán obnovy a odolnosti SR posudzovala na základe prísnych kritérií:
- súlad so špecifickými odporúčaniami pre Slovensko za rok 2020 a za rok 2019 (tzv. Country Specific Recommendations, CSRs),
- príspevok k zvýšeniu potenciálu rastu HDP,
- príspevok k prechodu na zelenú ekonomiku (37% z celkovej alokácie),
- prechod na digitálnu ekonomiku (20% z celkovej alokácie),
- dlhotrvajúci efekt,
- uveriteľné a obhájiteľné nacenenie,
- koherentnosť plánu,
- dôsledný projektový manažment,
- dôveryhodný implementačný systém.

Po posúdení Európskou komisiou musí každý plán obnovy danej členskej krajiny schváliť aj Rada EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti.

27. 5. 2020 - Európska komisia navrhla vytvorenie fondu obnovy a odolnosti
21. 7. 2020 - Európski lídri sa dohodli na zriadení fondu obnovy a odolnosti
4. 10. 2020 - Bol predstavený dokument Moderné a úspešné Slovensko
12. 2. 2021 – Bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ
29. 4. 2021 – Slovenský plán obnovy bol odoslaný na posúdenie Európskej komisie
21. 6. 2021 – Európska komisia pozitívne vyhodnotila plán obnovy
Júl 2021 – Plán obnovy a odolnosti SR prejde schvaľovaním Rady EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti
2026 – ukončená implementácia opatrení zahrnutých v Pláne obnovy a odolnosti SR

V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na podporu investícií a reforiem Európska komisia poskytne celkovo 672,5 miliardy eur. Členským štátom sa v rámci mechanizmu poskytnú granty v celkovej výške 312,5 miliardy eur a zvyšných 360 miliárd eur sa poskytne vo forme úverov.

Pre Slovensko je alokovaných približne 6 miliárd v grantoch. Výšku celkovej alokácie podrobne určuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovu a odolnosti 2021/241 z 12. februára 2021. Toto nariadenie obsahuje presnú metodiku výpočtu maximálneho finančného príspevku, ktorý je k dispozícii pre každý členský štát, a to na základe vzorca.

Celková alokácia je rozdelená na dve časti, 70% maximálneho finančného príspevku sa vypočítalo na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty HDP na obyvateľa a relatívnej miery nezamestnanosti každého členského štátu. 30 % maximálneho finančného príspevku by sa malo vypočítať neskôr, v roku 2022. Výška celkovej alokácie je preto približná.

Plán obnovy a odolnosti musí zahŕňať minimálne 20% výdavkov súvisiacich s digitalizáciou. Patrí sem napríklad rozvoj digitálnych zručností prostredníctvom reforiem vzdelávania a zvyšovanie dostupnosti a efektívnosti verejných služieb pomocou nových digitálnych nástrojov.  V pláne Slovenska je určených 21% celkových rozpočtových prostriedkov na opatrenia na podporu digitálnej transformácie. 

Plán obnovy a odolnosti musí zahŕňať minimálne 37% výdavkov súvisiacich s klímou. Slovenský plán obnovy toto odporúčanie navýšilo a výdavky súvisiace s klímou tvoria 43%. V súlade s európskou zelenou dohodou je navyše dôležitý aj pokrok pri dosahovaní ďalších environmentálnych cieľov.

Všetky reformy a investície zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti musia dodržiavať zásadu „výrazne nenarušiť“, čo znamená, že by nemali byť na úkor cieľov v oblasti klímy a životného prostredia. Plán obnovy a odolnosti je zároveň v súlade s navrhovanými plánmi spravodlivej transformácie územia v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie a v súlade integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom.

Pre čerpanie prostriedkov z plánu obnovy je kľúčové plnenie tzv. míľnikov a cieľov. Ide o kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele, ktoré bude Slovensko reportovať Európskej komisii dvakrát ročne. Až po ich splnení je možné využiť financie z fondu obnovy.

Plán obnovy určite nie je liek na všetky bolesti, ale je to výnimočný nástroj ako sa vysporiadať s veľkým investičným a reformným dlhom, spôsob ako Slovensko posunúť k vyššej pridanej hodnote a ako našu krajinu dostať po dlhých rokoch stagnácie späť na konvergečnú trajektóriu. Plán obnovy nie je jediný nástroj ako tieto ciele dosiahnuť. Z plánu obnovy môže Slovensko čerpať takmer 6 miliárd eur, k dispozícii však má aj 8 miliárd eur nevyčerpaných eurofondov a ďalších 13 miliárd eur z nového programovacieho obdobia.

Aj napriek mimoriadne krátkemu času na prípravu plánu obnovy, Ministerstvo financií SR zvolilo otvorený a inkluzívny prístup tak, aby zabezpečilo efektívne a cielené využitie finančných prostriedkov tam, kde sú najviac potrebné, a to čo v najkratšom čase.

Ministerstvo financií SR prizvalo ku konzultáciám najvýznamnejšie zainteresované strany, t.j. príslušné regionálne a miestne orgány verejnej správy, celoštátne uznané organizácie sociálnych partnerov, odvetvové organizácie, najvýznamnejšie celoštátne obchodné komory a podnikateľské združenia, ktoré zastupujú všeobecné záujmy priemyslu a jeho odvetví, subjekty zastupujúce občiansku spoločnosť a iné relevantné subjekty na základe ich reprezentatívnosti pri zohľadnení geografického a tematického pokrytia, riadiacich schopností, odborných znalostí a inovačných prístupov.

V záujme podpory zrozumiteľnej komunikácie smerom k verejnosti, Ministerstvo financií SR dňa 15.12.2020 usporiadalo aj veľkú online verejnú diskusiu. V priebehu marca sa k plánu obnovy spustilo aj medzirezortné pripomienkové konanie, paralelne s ktorým ministerstvo financií organizuje 6 tematických okrúhlych stolov s odbornou verejnosťou a relevantnými partnermi za účasti jednotlivých ministerstiev zodpovedných za prípravu daných komponentov. 

Nevyhnutným predpokladom pozitívneho efektu investícií, reforiem a opatrení spojených s plánom obnovy sú zdravé verejné financie. Dlhodobú udržateľnosť hospodárenia štátu a ostatných zložiek verejnej správy podporí viacero veľkých reforiem zameraných na posilnenie ekonomického rastu, riešenie vplyvu demografického vývoja, vyššiu ekonomickú efektívnosť a spoločenský prínos verejných výdavkov: prorastová daňová reforma, komplexná dôchodková reforma, reforma rozpočtovej zodpovednosti či efektívnejšie riadenie verejných investícií.

Tento dokument slúžil ako analytický podklad pre celkovú prípravu plánu obnovy a je analytickým základom aj pre iné finančné zdroje či už z európskej alebo národnej úrovne. Vznikol zadaním od politických lídrov štátu a jeho autormi sú analytici a odborníci z verejného sektora a približne 100 renomovaných expertov z mimovládneho a podnikateľského prostredia.

Zverejnením tohto dokumentu sa spustil konzultačný proces a široká verejná diskusia nevyhnutná na podporu spoločenského dopytu po reformách a správne nasmerovaných investíciách. Ministerstvo financií SR následne začalo intenzívne komunikovať s kľúčovými expertmi a zainteresovanými stranami na technickej či politickej úrovni a spustilo strategickú koordináciu relevantných ministerstiev za účelom prípravy jednotlivých komponentov. Paralelne začali prebiehať politické rokovania na úrovni koaličnej rady.

To, že niečo nie je v pláne obnovy neznamená, že to nie je dôležité. Príprava plánu obnovy sa musela riadiť prísnymi kritériami obsiahnutými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovu a odolnosti 2021/241 z 12.2.2021.

Agropotravinárstvo a poľnohospodárstvo, bohužiaľ, neboli súčasťou európskeho semestra a Európska komisia k týmto oblastiam pre Slovensko nevydávala svoje odporúčania, ktorých naplnenie je kľúčovou podmienkou plánu obnovy. Nie všetko je možné financovať z plánu obnovy aj vzhľadom na obmedzené financie. Slovensko má okrem fondu obnovy k dispozícii  zdroje z existujúcich štrukturálnych a investičných fondov ako aj z nového programovacieho obdobia. V prípade poľnohospodárstva sú k dispozícii prostriedky zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky.