Ako súvisia výdavkové limity s plánom obnovy a ako to s nimi naozaj je?
Výdavkové limity sú v poslednej dobe často zmieňované vo verejnej debate. Prečítajte si ako súvisia s plánom obnovy a ako to s nimi naozaj je.
Prečo sú výdavkové limity záväzkom Slovenska v pláne obnovy?
Slovensko sa k zavedeniu výdavkových limitov zaviazalo v Pláne obnovy a odolnosti SR. Oficiálny záväzok je ukotvený v tzv. Vykonávacom rozhodnutí Rady, kde míľnik, ktorý musíme splniť, znie „nadobudnutie platnosti viacročných stropov pre verejné výdavky a ich vykonávanie v rámci programu stability na roky 2022 – 2025 v apríli 2022 s cieľom zachytiť celý rozpočtový cyklus na rok 2023“. Tento míľnik bol súčasťou prvej žiadosti o platbu, v ktorej Slovenská republika podľa zmluvy s Európskou komisiou doložila dôkaz o plnení, ktorým bolo nadobudnutie účinnosti novely zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách a zverejnenie metodiky ich výpočtu. Ich zahrnutie v zákone však nestačí - výdavkové limity musia byť súčasťou budúcoročného rozpočtu, aby bol tento míľnik skutočne splnený.
Muselo Slovensko zaradiť výdavkové limity do plánu obnovy?
Tvorba plánu obnovy je plne v kompetencii členských štátov, musel však spĺňať kritériá stanovené na európskej úrovni na to, aby bol schválený. Jedným z hlavných kritérií bolo reflektovať na odporúčania pre krajiny v rámci cyklu tzv. Európskeho semestra. Odporúčania Európskej komisie v rokoch 2019 a 2020 Slovensku odporúčali realizovať fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby. Plán obnovy mal teda na jednej strane prísne kritériá, ktorými sa musel riadiť, na druhej strane sme sa pre jednotlivé konkrétne opatrenia, ktoré sa v ňom nachádzajú, rozhodli ako krajina sami.
Čo sa stane ak Slovensko nezaradí výdavkové limity do budúcoročného rozpočtu?
Slovensko už získalo platbu za prvú žiadosť, a to vo výške 458 mil. eur. V súčasnosti si žiadame o druhú platbu. Platí však pravidlo na základe čl. 24 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, že na to, aby bola každá ďalšia žiadosť o platbu Slovenska kladne posúdená zo strany Európskej komisie, nie je možné zvrátiť míľnik alebo cieľ, ktorý bol súčasťou predchádzajúcich žiadostí o platbu. Európska komisia Slovensku už v októbri potvrdila, že nezavedenie výdavkových limitov do rozpočtu 2023 bude považovať za zvrátenie míľnika, čo spôsobí vážne finančné a reputačné následky.
Môže ešte Slovensko vyrokovať zmenu tohto míľnika v Bruseli?
NIE. Vzhľadom na to, že bol tento míľnik súčasťou prvej žiadosti o platbu, za ktorú už Slovensko získalo 458 mil. eur, nie je právne možné spätne jeho obsah meniť. Túto skutočnosť potvrdila aj Európska komisia. Prvá žiadosť o platbu bola posúdená nielen Európskou komisiou, ale aj výbormi Rady EÚ (t.j. zástupcami členských štátov), pred ktorými sme plnenie každého míľnika obhajovali. Rovnako bude pred týmito výbormi obhajovaná aj druhá žiadosť o platbu, a to po predbežnom posúdení Európskou komisiou. Našou povinnosťou bude pred ostatnými členskými štátmi dokázať, že nedošlo k zvráteniu, resp. zrušeniu predtým splneného opatrenia – v opačnom prípade môže ktorýkoľvek členský štát našu žiadosť o platbu napadnúť a požiadať o jej prerokovanie na najbližšom zasadnutí Európskej rady. V takejto výnimočnej situácii by predseda vlády musel pred hlavami ostatných členských štátov obhajovať riadne plnenie stanovených míľnikov a cieľov. Oba procesy, zrušenie predtým splneného míľnika či riešenie žiadosti o platbu jedného členského štátu na Európskej rade, zatiaľ nemajú v EÚ precedens.
Stojí to za to, keď si nie sme istí, že tie peniaze vyčerpáme?
Fungovanie plánu obnovy nie je založené na čerpaní, ako ho poznáme z bežných eurofondov, teda európskych štrukturálnych a investičných fondov. Zakladá sa na plnení míľnikov a cieľov, za ktoré členský štát získava dohodnuté finančné čiastky. Slovensko tak dostalo za splnenie všetkých míľnikov v prvej žiadosti o platbu 458 mil. eur a v súčasnosti podalo druhú žiadosť vo výške 815 mil. eur. Pre získanie tejto čiastky sme museli preukázať, že sme splnili to, k čomu sme sa zaviazali. Konkrétne v druhej žiadosti o platbu išlo napríklad o reformu siete nemocníc, reformu riadenia a podpory výskumu, vývoja a inovácií či investíciu do zlepšovania digitálnych zručností seniorov. V momente, keď Európska komisia spolu s výbormi Rady vyhodnotí, že uvedené reformy a investície boli splnené dostatočne a že nedošlo k zvráteniu predchádzajúcich opatrení, nám bude zaslaných 709 mil. eur (815 mil. eur ponížených o 13% predfinancovanie, ktoré sme už dostali v 2021). Tieto peniaze sa následne stanú súčasťou štátneho rozpočtu Slovenska. Prostriedky, ktoré Slovensko v rámci jednotlivých žiadostí o platbu obdrží, sa používajú na spustenie investícií v rôznych oblastiach(napr. otvorené výzvy na nemocnice, škôlky, riešenie dvojzmennej prevádzky škôl, rekonštrukcie rodinných domov,...). Ich ohrozenie by preto malo zásadný dopad na všetky priority plánu obnovy.
Kedy bolo možné výdavkové limity zastaviť - neuplatňovať?
Výdavkové limity nie sú žiadna novinka. Predpokladá ich ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti už od roku 2011, kedy s ním súhlasila koalícia aj opozícia. Na zavedení záväzných rozpočtových pravidiel na strednodobom horizonte v podobe výdavkových stropov sa vláda zhodla v oboch programových vyhláseniach – v apríli 2020 ako aj v apríli 2021. Po tom, ako sa tieto limity stali súčasťou plánu obnovy, vláda schválila Plán obnovy a odolnosti SR ako celok, a to 28. apríla 2021. Sprievodný list k nemu v rovnaký deň podpísali traja najvyšší ústavní činitelia. Za zmenu zákona o rozpočtových pravidlách napokon 16. marca tohto roka hlasovala Národná rada SR, kde zákon prešiel ústavnou väčšinou, a to v počte 95 hlasov. Všetky koaličné strany hlasovali za.
Požaduje EK od Slovenska zníženie konkrétnych výdavkov?
Európska komisia od Slovenska nepožaduje žiadnu konkrétnu úroveň výdavkových limitov ani nenastavuje preferencie v štruktúre výdavkov, toto je úloha vlády a jednotlivých ministerstiev.
Prečo sú výdavkové limity potrebné bez ohľadu na plán obnovy?
Výdavkové limity sú operatívnym nástrojom, ktorý má predchádzať rastu verejného dlhu na neudržateľné úrovne a chrániť tak stabilitu verejných financií. V zlých časoch, teda v recesii, sa výdavkové limity neuplatňujú, resp. sa do nich nezapočítavajú jednorazové výdavky na odstraňovanie dočasných vplyvov krízy. Preto sú limity dobrým nástrojom – v dobrých časoch pomáhajú šetriť a v zlých časoch neobmedzujú v pomoci. Pre Slovensko je výhodnejšie správať sa rozpočtovo zodpovedne a zároveň získať zdroje z plánu obnovy potrebné pre veľké investície než byť rozpočtovo nezodpovedný a riskovať stratu kredibility a ohroziť plán obnovy v celkovej sume šesť miliárd eur.